Jedna z najvýznamnejších osobností slovenskej historiografie a publicistiky profesor Milan Ďurica nás navždy opustil 25. januára 2024 v požehnanom veku 98 rokov. Zanechal však trvalé dielo, z ktorého budeme môcť čerpať nielen my, ale aj príslušníci nasledujúcich generácií.
Katolícky kňaz prof. dr. Milan Stanislav Ďurica SDB, slovenský historik, publicista a slovenský rodoľub sa narodil 13. augusta 1925 v Krivanoch v okrese Sabinov. Ľudovú školu vychodil v rodisku a roku 1937 ho prijali na Československé štátne reálne gymnázium v Prešove, kde úspešne absolvoval prvé dva roky. Pokračovať mal v štúdiách na Piaristickom gymnáziu v Krakove, kde plánoval nastúpiť 3. septembra 1939. Ale 1. septembra začala druhá svetová vojna a tak zo štúdia v Krakove nič nebolo . Keďže nebol včas zapísaný do tretej triedy gymnázia v Prešove, nemohli ho prijať. Pomohol mu brat jeho starého otca Jozef Ďurica SDB (1880 – 1964), ktorý pôsobil v Maďarsku. Obrátil na slovenského saleziánskeho inšpektora Jozefa Bokora SDB, ktorý mu oznámil, že ak chlapec vyhovuje ich podmienkam, radi ho prijmú do saleziánskeho gymnázia v Šaštíne. A tak od 1. septembra 1940 Milan ako žiak 3. triedy tamojšieho gymnázia pokračoval v stredoškolských štúdiách.
Učitelia sa čoskoro mohli presvedčiť, že prejavuje nadpriemerné schopnosti. Po úspešnom absolvovaní tretej triedy gymnázia ho už poverovali aj mimoškolskými úlohami a v nasledujúcom roku mu dovolili, aby za spolupráce ďalších dvoch kolegov – Bernarda Bokora a Františka Haška – založil a redigoval študentský časopis Zvony. Výchovný systém saleziánskych učiteľov, ktorí väčšinou boli kňazi, vzbudil aj v Milanovi túžbu kráčať v ich šľapajách, Tak sa osemnásťročný rozhodol požiadať o prijatie do Saleziánskej spoločnosti. V auguste 1943 nastúpil do jej noviciátu v Hronskom Svätom Beňadiku a o rok neskôr tam zložil prvé rehoľné sľuby. V nasledujúcom školskom roku 1944/1945 už pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Trnave, ktoré dokončil na jar 1947 úspešnou maturitou na tamojšom štátnom gymnáziu. Pokračovať v čítaní