Ústav dejín kresťanstva

Ústav dejín kresťanstva (UDK) je pokračovaním činnosti Centra štúdií dejín strednej a východnej Európy (CESEO) na Štátnej univerzite v Padove. V Slovenskej republike sa etabloval krátko po historických zmenách hneď na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia, keď sa okolo Prof. Milana S. Ďuricu združila pracovná skupina historikov, ktorí boli presvedčení, že v slovenskej historiografii chýba nielen slobodný prístup k historickému štúdiu, ale najmä výklad zistených skutočností, ktorý by nebol podmieňovaný vládami a oficálnymi vedeckými inštitúciami, kde dodnes sedia tí istí, ktorí držia svoje poozície spred roku 1989 a stále účinne ovplyvňujú značnú časť myslenia i vedeckej a publikačnej činnosti historikov v Slovenskej republike. Tieto neblahé nánosy len veľmi ťarbavo ustupujú z psychiky ľudí, ktorých vedeckú formáciu ako aj dlhoročnú publikačnú a didaktickú činnosť podmieňovala úplná totálna závislosť od ideológie „jediného vedeckého svetonáhľadu“ vševládnej komunistickej diktatúry.
Slovensko dnes však disponuje aj historikmi, ktorí mali to šťastie v nešťastí opustenia vlasti, že sa formovali v slobodnom prostredí zahraničných vysokých škôl a mohli v úplnej slobode študovať aj dejiny Slovenska a Slovákov v najrozličnejších archívoch na svete a v posledných už vyše dvadsiatich rokoch aj na Slovensku. K nim sa pridružuje aj hŕstka domáciach historikov, ktorí tvorili „tvrdohlavé výnimky“ a mali odvahu a silu nikdy neprijať oficiálne výklady režimu, neraz aj za cenu diskriminácie a izolovania. Rastie aj nová generácia celkom mladých historikov, ktorí sa už môžu v takmer úplnej slobode venovať štúdiu slovenských dejín a predkladať verejnosti výsledky svojej práce podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Tým všetkým je otvorený Ústav dejín kresťanstva, ktorý bol v Slovenskej republike formálne zriadený Slovenskou provinciou saleziánov 13. októbra 1998 v zmysle čl. 24,3 a čl. 41,1 Ústavy SR a od roku 2015 je registrovaný aj ako občianske združenie Ministerstvom vnútra SR.