Dňa 14. júna 2026 si obec Maňa (okres Nové Zámky) pripomenula svojho rodáka, významného predstaviteľa slovenskej Katolíckej cirkvi doma i v zahraničí, arcibiskupa Dominika Hrušovského (1. 6. 1926 – 27. 7. 2016), člena Slovenského ústavu. Pri príležitosti tohto jeho jubilea bol v Mani pri vstupe do kostola odhalený aj dôstojný pamätník, pripomínajúci ich vzácneho rodáka. Posviacka sa konala po svätej omši, ktorej hlavným celebrantom bol apoštolský nuncius v Slovenskej republike arcibiskup Nicola Girasoli. Koncelebroval nitriansky pomocný biskup Peter Beňo, domáci vdp. farár Mgr. Peter Kukučka, rodák ThDr. Martin Michalíček a ďalší kňazi. Prišli aj traja, pre ktorých bol Dominik Hrušovský v Ríme ako biskup pre Slovákov v zahraničí predstaveným: Msgr. Rudolf Maslák, ThDr. Ján Košiar a vdp. Pavol Stanko. Pomník svojmu vzácnemu rodákovi dali postaviť obec a miestna farnosť Sedembolestnej Panny Márie. Osobitná vďaka patrí obecnému zastupiteľstvu a starostovi Mane Mgr. Tomášovi Pražákovi. Pri tejto príležitosti vydala Slovenská pošta 12. júna 2026 príležitostnú poštovú pečiatku aj príležitostný korešpondenčný lístok.
Dominik Hrušovský po základnej škole v rodnej obci študoval na gymnáziu v Zlatých Moravciach a Šuranoch, v čase, keď toto územie pripadlo (v roku 1938) Maďarsku. Po maturite v roku 1945 sa prihlásil na štúdium na Bohosloveckú fakultu v Bratislave, no už v roku 1946 ho ako nadaného študenta poslal trnavský apoštolský administrátor biskup Pavol Jantausch na štúdiá do Ríma, kde bol 23. decembra 1950 vysvätený za kňaza.
Po pastoračnej službe v severotalianskej diecéze Belluno bol jeho ďalšou zastávkou regionálny kňazský seminár vo Viterbe, kde prednášal filozofiu a dogmatiku. V rokoch 1962 – 1966 pôsobil v Slovenskej katolíckej misii vo Francúzsku, sídliacej v Paríži. V tom čase spolupracoval aj so slovenským vysielaním francúzskeho štátneho rozhlasu, kde pripravil okolo 200 relácií. V roku 1966 na žiadosť trnavského apoštolského administrátora biskupa Ambróza Lazíka (ktorý prišiel do Ríma na koncil) prešiel z Paríža do Ríma, kde pracoval v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Dňa 1. marca 1973 sa stal po Štefanovi Náhalkovi jeho druhým rektorom. Bol zároveň aj redaktorom časopisu Hlasy z Ríma, ktorého vydávanie bolo „pozastavené“ v roku 1998, keď tento mesačník slovenských katolíkov založený v roku 1952 po 47 rokoch existencie zanikol. Dominik Hrušovský patril k aktívnym spolupracovníkom slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu, pre ktorú pripravoval pravidelné nedeľné myšlienky. Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme počas prvých 25 rokov svojej činnosti (1963 – 1988) vydal vyše 1000 titulov s celkovým nákladom vyše tri milióny výtlačkov. Jeho vydavateľské dielo odborne spracoval prof. Jozef M. Rydlo.
V roku 1975 Svätá stolica vymenovala Dominika Hrušovského za vedúceho duchovnej služby pre Slovákov v zahraničí a 6. januára 1983 ho pápež Ján Pavol II. vysvätil za biskupa. Pravidelne navštevoval slovenské komunity v západnej Európe, v USA, Kanade i v Argentíne a Austrálii. Za svoje biskupské heslo si vybral Dispersos congregare (Roztratených zhromažďovať). Tento názov nesie aj jeho kniha spomienok, ktorú pripravil s prof. Františkom Vnukom.
Pád komunistického režimu v novembri 1989 priniesol obrat aj v jeho živote. Do Ríma prišlo veľa pútnikov, ktorých osobne privítal v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda.
Na základe rozhodnutia Svätej stolice prišiel na Slovensko, kde odovzdával svoje bohaté pastoračné skúsenosti. Dňa 24. septembra 1992 bol vymenovaný za pomocného biskupa Trnavskej arcidiecézy, s osobitným pastoračným poverením pre hlavné mesto Slovenska – Bratislavu.
Po obnovení štátnej samostatnosti Slovenska 1. januára 1993 Svätá stolica ustanovila v marci 1993 aj samostatnú Slovenskú biskupskú konferenciu, dnes Konferenciu biskupov Slovenska. Na jej prvom zasadaní 4. apríla 1993 bol Dominik Hrušovský zvolený za jej generálneho tajomníka a predsedu komisie pre Slovákov v zahraničí. Počas pôsobenia na Slovensku sa usiloval o rozvoj náboženského života, najmä v Bratislave. Angažoval sa aj ako predseda rady Cyrilo-metodskej spoločnosti. Žiaľ, vo vlastných biskupských radoch jeho pastoračné návrhy nenašli vždy pochopenie.
Arcibiskup Dominik Hrušovský bol laureátom viacerých vysokých vyznamenaní: Doctor honoris causa (1983) z Calumet College, Hammond (Indiana, USA), Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Posol Slovenska (1997), Cena Štefana Moysesa (1997), rytierska hodnosť Rad za zásluhy o Taliansku republiku, ktorú mu v roku 1998 udelil prezident Oscar Luigi Scàlfaro, či čestný doktorát Katolíckej univerzity v Ružomberku. Bol aj čestným občanom rodnej obce Maňa.
Dňa 15. apríla 1996 ho pápež Ján Pavol II. povýšil na arcibiskupa a vymenoval za apoštolského nuncia v Bielorusku. V Minsku zotrval do 28. júla 2001, keď sa vrátil na dôchodok do Ríma. Posledné roky svojho života strávil Dominik Hrušovský v rodnej Mani a v Nitre, kde 27. júla 2016, vo veku 90 rokov, skončil svoju pozemskú púť.
Ján Košiar