Podľa správy Medzinárodného Červeného kríža Slovensko sa považovalo za relatívne bezpečný útulok pre židov

Týmito slovami charakterizuje položenie židovskej menšiny na Slovensku trojzväzková správa Medzinárodného Červeného kríža, The Report of the International Committee of the Red Cross on its Activities during the Second World War, kde sa situácia vykresľuje takto:
„Značná časť židovskej menšiny dostala povolenie zostať naďalej v krajine a v určitom období Slovensko sa považovalo za relatívne bezpečný útulok pre židov, hlavne tých, čo sem prichádzali z Poľska (At certain periods Slovakia was looked upon as a comparative haven of refuge for Jews, especially for those coming from Poland.). Tí židia, čo zostali na Slovensku, žili tu v relatívne pokojnom prostredí až do konca augusta 1944, keď vypuklo povstanie proti nemeckým silám. Je síce pravda, že zákon z mája 1942 znamenal zaistenie niekoľko tisícov židov; títo zaistenci boli sústredení v táboroch, kde – pokiaľ ide o stravu a bývanie – podmienky boli znesiteľné a kde zaistenci mali povolenie pracovať za platových podmienok, ktoré sa prakticky rovnali podmienkam slobodných pracovníkov vonku.“[1] Pokračovať v čítaní →